Výstava Zastavenia spája voľné, tematicky príbuzné fotografické súbory dvoch
autoriek, Laury Belišovej /rod. Štrompachovej/ a Denisy Horváthovej /rod. Slávovej/.
Autorky okrem spoločných štúdii a priateľstva, spája i láska k analógovej fotografii či
podobná vizuálna poetika.
Séria fotografií Zastavenia vznikala popri iných projektoch Denisy Horváthovej
spontánne už od roku 2012. Výstavný súbor pozostáva z pohľadov na fragmenty
krajiny, ktorou autorka prechádza. Jednotlivé fotografie akoby nadväzujú tichý dialóg
medzi obrazom chvíle a jeho pozorovateľom. Spolu vytvárajú mozaiku jednoduchého
osobného krásna.
Sú miesta.
Nájdu si ma len tak.
Postojím. Môžem inak.
Ale som do toho okamihu vtiahnutá,
takmer ním zviazaná.
Vedie moje myšlienky,
môjho ducha.
V tichej nehybnosti chvíle
môžem len jedno.
Dotýkam sa.
Utieram jeho podobu,
tvár miesta.
Ako Veronika
Denisa Horváthová /rod. Slávová/ skončila magisterské štúdium na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri kreatívnej fotografie Mira Švolíka. Po
štúdiách sa okrem vlastnej tvorby zaoberala výučbou fotografie na strednej
umeleckej škole v Bratislave. V súčasnosti je na materskej dovolenke a žije striedavo
v Bratislave a Slovenskom Grobe.
Denisa sa pohybuje na hranici portrétnej a dokumentárnej fotografie. Zaujíma ju
čistá, nemanipulovaná poloha fotografického média, prirodzené svetlo a stredný
formát. Všetky jej práce sú pokusmi o zachytenie akéhosi stavu MEDZI. Stav človeka
medzi tým, čo prežíva v sebe a čo vyžaruje do sveta, hranica medzi videným
a tušeným.
Séria fotografii Laury Belišovej je taktiež výpoveďou dlhšieho časového obdobia /2015 – 2017/. Fotografie sú autorkinými osobnými zastaveniami uprostred bežných dní. Autorka hovorí cez jednoduché zátišia o každodennom hľadaní pokoja, vďačnosti a spokojnosti v rôznych životných okolnostiach.
Dávaš mi svoj pokoj vo vetre a hluku, v bolesti, v mojej samote a tichu, niekedy v živote, niekedy v smrti, niekedy v potešení a radosti, v láske, v našej blízkosti – vždy však silný, úplný a nadprirodzený.
Laura Belišová / rod. Štrompachová/ sa narodila a vyrastala v paneláku v Bratislave, momentálne žije v krásnom domčeku v Bernolákove. Štúdium absolvovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde v roku 2015, pod vedením profesora Ľuba Stacha, ukončila magisterské štúdium v odbore Fotografie a nových médií. Momentálne sa po ročnej pauze opäť nachádza na pôde školy v rámci doktorandského štúdia.
Autorkina tvorba sa vždy úzko spájala s tým, čo momentálne napĺňalo jej život, dlhodobejší námet prirodzene vyplynul z toho, o čom premýšľala. Môžeme hovoriť o sebareflexívnej analýze na pôde dokumentárnej, čiastočne inscenovanej fotografie. Autorku často inšpirovali ľudia, ktorí ju obklopovali, obyčajné príbehy, ktoré veľa krát prehliadame. Jej tvorbou sa tematicky vinie námet človeka, nosným je príbeh a metaforické čítanie obrazu. Pre autorku je typická práca s textom, ktorý chápe ako súčasť obrazu.